Neviditeľné pivnice, sklady – kontajnery v zemi
Keď potrebujeme akékoľvek ďalšie zatvorené priestory, ale nemáme už miesto, je tu riešenie – zakopať lodné kontajnery
Prírodné materiály ako zemina či kameň nám usporia peniažky na izoláciu a ďalšiu údržbu kontajnerov, ktoré by sme mali nad zemou. Súčasne, uložením kontajnera do zeme, ho i za-izolujeme.
No a keď kontajner uložíme do svahu, nielenže získame priestory, ale si aj zabezpečíme svah proti zosuvu.
A ako vidíme, fantázii sa medze nekladú. Z kontajnerov sa dnes nerobia už len pivnice či sklady, ale i celoročné bývanie, kancelárie či športoviská
Umiestnením kontajnera pod zem, získame za relatívne málo peňazí ekologický sklad ovocia, zeleniny alebo aj vinnú pivnicu s rovnakou teplotou počas celého roka. V takto uložených kontajneroch sa dokonca pestujú šampiňóny, niekto tam má dielničku či bunker, v kopcoch garáže a dokonca z nich urobili i rodinné bazény. Nedávno, ale to len medzi nami, v južnej Amerike objavili zakopaný kontajner, v ktorom pestovali konopu siatu.
Najväčšie skúsenosti so zakopávaním kontajnerov majú v Amerike. Tam vo veľkom využívajú kontajnery na stavbu bunkrov – krytov pred nepriazňou počasia, čo na tomto kontinente nie je nič neobvyklé. Poučme sa teda z chýb, ktoré už boli „objavené“:
Jedno z dôležitých a často opomínaných odporúčaní pre zakopanie kontajnera je „paženie“.
Paženie – vybudovanie konštrukcie okolo kontajnera. Hneď si vysvetlíme prečo. Steny lodného kontajnera a ani strecha nie sú navrhnuté tak, aby udržiavali váhu. Všetku váhu (povedzme, že 8 až 10 plne naložených kontajnerov napr. 20´DC jeden s celkovou hmotnosťou 30 ton t. j. spolu 240 – 300 ton) hravo unesie konštrukcia/rám – štyri stojky, štyri spojnice na streche a dlážka. A je jedno či sa jedná o 6-metrový kontajner alebo 12-metrový, stojky sú vždy štyri.
Síce môžeme na seba naukladať 8 – 10 kusov plne naložených kontajnerov, vždy zaťažíme len nosnú konštrukciu – rám. Keď kontajner položíme pod zem, hlina či iné materiály, ktorými kontajner zasypeme budú celou svojou váhou pôsobiť na bočné steny, ktoré sú zhotovené z 1,5 – 2,0 mm hrubého plechu, čo fyzikálne nemá šancu udržať váhu násypu, steny sa v lepšom prípade preliačia, v horšom prípade váhu neudržia a roztrhnú sa – hlavne strecha.
Preto je nutné vytvoriť okolo kontajnera a v prípade zasypávania zhora aj zvrchu tzv. paženie, t. j. pevnú konštrukciu, ktorá odolá tlaku horniny. Najčastejšie sa používajú vyradené drevené alebo aj betónové železničné pražce alebo gabiónové koše. Dajú sa však využiť i rôzne betónové dielce, oceľové platne, panely apod. Dôležitá je pevnosť zvoleného materiálu a spôsob uloženia. Dielce musia byť buď dlhé alebo vysoké ako kontajner, aby sa váha násypu zo stien preniesla na konštrukciu kontajnera.
Ale pekne poporiadku
Poďme sa pozrieť na uloženie kontajnera do zeme krok za krokom
Krok prvý: JAMA
Na uloženie kontajnera do zeme potrebujeme viac priestoru ako je rozmer kontajnera. Treba počítať s pažením, teda buď pražce, gabióny alebo iné dielce.
Na 6-metrový (20´DC) kontajner budeme potrebovať aspoň 8,5 m dlhú a 4,9 m širokú jamu. Hĺbka závisí od toho, ako hlboko chceme kontajner schovať.
Krok druhý: PODLOŽIE
Pred uložením kontajnera do jamy, treba pripraviť podložie. Buď z betónu alebo kamennej drte. Pokiaľ bude podložie z betónu, mali by sme myslieť na odvod vody, aby nestála pod kontajnerom.
Krok tretí: KONTAJNER
Ako už určite viete, lodné/námorné kontajnery sa vyrábajú v rôznych veľkostiach. Najčastejšie sa používajú 20´DC s dĺžkou 6 metrov (výškou 2,6 m a šírkou 2,4 m) alebo 40´HC s dĺžkou 12 metrov (výškou 2,9 m a šírkou 2,4 m), tie sa dajú zohnať najľahšie.
Ak kupujeme používaný, to je väčšinou kontajner 10 – 12 rokov slúžiaci na mori. Dbáme na to, aby bol čo najmenej preliačený, čo najmenej hrdzavý a najlepšie bez dier. Ak nezoženiete taký, nič to. Kontajnery sú z ocele a nie je problém urobiť drobné opravy zváraním. Používané kontajnery vychádzajú i cenovo výhodnejšie.
Potom sú na trhu i kontajnery po jednej ceste, ale tam je cena takmer dvojnásobná. A keď je kontajner ako nový, je škoda ho zakopávať.
Pred uložením kontajnera do zeme, niektorí zhotovitelia odporúčajú urobiť hydroizolačný – bitúmenový náter (očistiť, odmastiť, natrieť štetcom alebo valčekom alebo nastriekať). Tým by sa malo zabrániť k premočeniu kontajnera a následnému hrdzaveniu.
Krok štvrtý: ULOŽENIE
Uloženie kontajnera do jamy si vyžaduje žeriav. Keď je kontajner uložený, skontrolujte, či je dobre vycentrovaný a uložený do roviny (neskôr môže byť problém s otváraním dverí).
Krok piaty: PAŽENIE
Podľa toho, aký druh paženia sme vybrali, zvolíme i postup zhotovenia paženia, t. j. preniesť váhu násypu zo stien kontajnera na rám kontajnera (spomínanými pražcami, gabiónami alebo iným pevným materiálom). Uložíme gabiónové koše okolo kontajnera a naplníme ich kameňom alebo obložíme pražcami, či betónovými panelmi, oceľovými platňami a postupne zasypávame.
Pozor! Steny kontajnera neudržia tlak násypu, je to len plech o hrúbke cca 1,5 – 2,00 mm! Paženie určite nevynechávajte.
Ak plánujete zasypať kontajner aj zhora, nezabudnite spraviť nosnú konštrukciu i na strop kontajnera.
Krok šiesty: ODVETRÁVANIE
80 kilogramová sediaca osoba vydýcha vzduch v 6-metrovom kontajneri (20´DC) zhruba za 1 hodinu (vzduch aj vydychujeme a vyrábame tak oxid uhličitý, ktorý zostáva v nevetranom priestore). Preto potrebujeme zabezpečiť odvetrávanie kontajnera. Pokiaľ kontajner nezakopávame celý, môžeme využiť „vetráky od výroby“, ktoré sa nachádzajú pod stropom. Ak však kontajner zakopávame, mali by sme myslieť i na jeho odvetranie. Prúdenie vzduchu je potrebné i v prípade, že používame kontajner na skladovanie ovocia, zeleniny či iných „živých“ produktov. Nezabúdajme teda, jedna dospelá osoba v kľude vydýcha kontajner už za jednu hodinu!
ZÁVEROM
Zakopávanie kontajnera je veľký projekt. Ak sa projekt nevykoná správne, vznikajú riziká. Ak máte nejaké otázky alebo obavy týkajúce sa konštrukcie, radšej ich konzultujte s miestnym odborníkom.
Preliačeniu – prepadnutiu stien dovnútra sa vyhneme pažením, ďalším problémom by mohla byť podzemná voda. Nezabúdajme teda pri mokrejších podložiach myslieť na odvod vody, drenáž.
V našich podmienkach sa skôr ako bunkre kontajnery využívajú ako pivnice či sklady so stálou teplotou, najmä, ak sme ich zasypali aj zvrchu (pre stavbu domu postačuje na vonkajšie steny 15 – 20 cm vrstva ubíjanej hliny vystuženej slamou). Priamo úmerne vrstve a druhu krytia na streche kontajnera stúpa i stálosť teploty, resp. odolnosť voči prehrievaniu či podchladeniu. Izolačné vlastnosti zeminy môžeme vylepšiť vrstvou kameňa – kamennej drte. Kameň ako taký je odolnejší zmenám teplôt. Takéto zmenám teplôt odolné stavby sú vhodné na skladovanie ovocia, zeleniny, vínka, či dokonca pestovanie šampiňónov alebo hlivy.
Z kontajnerov uložených do zeme vznikli i krásne domy, bazény, či dokonca celé haly a ako sme už spomínali, v Amerike takto budujú bunkre pred veternými smršťami či ohňom. V bunkroch majú stále pripravené veci na niekoľkodňové prežitie – potraviny, hygienické potreby dokonca sú pripravení i na spánok v bunkroch a na dlhší pobyt, keby prišli o dom.
Pevne veríme, že sme Vám našim článkom pomohli vyhnúť sa nepríjemnostiam a budeme veľmi radi, keď sa s nami podelíte o Vaše diela, skúsenosti, ale i chyby.
